Dávajme si pozor na "zobáčik" ;)

Autor: Eva Víteková | 19.8.2012 o 18:30 | (upravené 12.10.2012 o 19:13) Karma článku: 9,57 | Prečítané:  952x

V našej multi-kulti Európe (ako sa Európe často "u nás" v Nemecku hovorí) sa hravo dohovoríte všade, keď ovládate aspoň čiastočne jeden svetový jazyk, ale ani slovenčina nie je na zahodenie. Veď vďaka nej väčšine slovanským jazykom hravo rozumieme. Občas ma ale zaráža prístup ľudí, ktorí si neuvedomujú, že ich reč nie je žiadny tajný kód a ľudia im naokolo môžu rozumieť. Samozrejme nenarážam na  ľudi, ktorí sa s niekym rozprávajú v svojej rodnej reči. Ale hovorím o tých, ktorí ľudí ohováraju a pritom stoja od dotyčného človeka na jeden meter. Alebo rozprávaju v svojej reči tak, žeby sa človek aj v krčme červenal. Tak napríklad...

Ešte ako bezdetní sme sa manželom vybrali na našu prvú spoločnú dovolenku na Malorku. Cestovali sme s nemeckou agentúrou, takže aj v hoteli prevažovala nemecká klientela.  Raz sa pri hotelovom bazéne  ku mne pod sprchu tlačil malý asi 6-ročný chlapček. V tom k nemu došiel jeho otec, pán okolo 50tky a spustil po slovensky. "Milanko dávaj pozor, aby ťa teta neušľapala". Hovoril to s úsmevom na tvári, ale obsah bol trošku arogantný na moju adresu. Snažila som sa ho ignorovať, ale keď pánko pokračoval ešte pár vetami podobného typu, nedalo mi: "Nebojte sa, teta celkom dobre vidí, tak dá pozor, aby Milankovi neublížila." Zaželala som im pekný deň a išla som svojou cestou. Očividne nerátal s tým, že mu rozumiem. Chlapík zčervenel a nezmohol sa na slovo. Silne pochybujem o tom, že takto by "upozorňoval" dieťa niekde na Slovensku, kde mu každý rozumie... Do konca pobytu sme sa ešte párkrat stretli a zrejme po uvedomení si svojho trapasu, sa vždy len úslužne pozdravil.

Keď naša dcérka mala asi 3-4 roky. Boli sme na večeru v jednej raeštaurácii v nemeckých Alpách. Majitelia boli Chorváti a ako sme mali možnosť zažiť, pracovalo tam aj pár Slovákov. K vedľajšiemu zrejme "stammgast" stolu si sadla partia mladých ľudí. Časť hovorila slovensky, časť česky, časť chorvátsky. Očividne poznali celý personál. V podstate by sme si ich nevšímali, keby najhlučnejší z nich - Slovák nerozprával tak, že namiesto bodiek a čiarok vo vete používal tie najpejoratívnejšie slovenské výrazy... A správal sa pritom tak, že mu to tam celé patrí. Naša dcérka práve začala dobre rozlišovať nemčinu  a slovenčinu a nepotrebovala som, aby si rozšírila slovník zo slovenčiny práve o tieto výrazy. Radšej sme oznámili čašníkovi, že si ideme sadnúť na druhý koniec reštaurácie...

Asi o rok neskôr som dotyčného "pejoratívneho Slováka" stretla v inej horskej chate v Alpách a hádajte čo tam robil? Nie, nebol na túre ako my, ale robil tam čašníka. Napriek časovému odstupu od nášho prvého "stretnutia", ani 5 minút neprešlo a ja aj manžel sme si na neho spomenuli. Síce pri hosťoch mal menej pejoratívny slovník, ale od dobrých spôsobov mal tiež ďaleko... Pri mojich niekoľkoročných potulkách Alpami a je jedno či rakúskymi, talianskými, nemeckými alebo švajčiarskymi som zistila, že skoro všade naďabíte na slovenský personál. Na obranu všetkých musím povedať, že všetci ostatní boli milí a ja som bola rada, že som stretla krajana.

Ale aby som nehanila iba Slovákov. Aj iné národy často nerátajú s tým, že im rozumiete. Napríklad Nemci, s ktorými trávite dovolenku v jednom hoteli. Keďže sa medzi sebou rozprávame "vlastnou" rečou, nenapadne ich, že keď meter odo mňa o mne hovoria, môžem im rozumieť.

Podobných zážitkov by bolo ešte na pár strán... Moja rada pre všetkých -  správajte sa a hovorte tak, aby sa nebolo za čo hanbiť a je jedno akým jazykom hovoríte a v ktorom kúte sveta sa práve nachádzate...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?