Prvykrát som si všimla, že ho mám niekedy na výške. Vo víre zabávy na diskotéke, sa oproti mne rozbehol chlapec mojich snov, srdce som mala v krku a keď bol na dosah, oslovil dievča vedľa mňa. Mňa vôbec nezbadal. Zaujímavé je, že pri nezaujímavych týpkoch na mňa môj plášť nepadol nikdy. (Našťastie manžela som si našla inde a plášť vtedy nebol v prevádzke...:) )
Bežne sa mi stáva, že stojím v rade na zmrzlinu alebo nejaké občerstvenie a ľudia sa surovo postavia predo mňa. „Haló, ľudia aj ja som tu...″ Niekedy sa len obzrú odkiaľ ten zvuk ide a objednávajú si pre seba ďalej. Občas ten plášť vypne svoju funkciu neviditeľnosti a udivená pani v rokoch, čo sa predo mňa vtrepala, sa ozve: „Ahá, pardón ja som si vás nevšimla.″ alebo „...ja som si myslela, že len tu tak stojíte.″
Naposledy sa plášť častejšie „zapínal″ na dovolenke v Turecku. Stojím pri bare sama a barmanka nič. Príde za mnou ďalší človek a toho hneď obslúži. Keď sa už otáčala k ďalšej nemeckej turistke, to som už z pod môjho neviditeľného plášťa vykríkla, že ja som tu tiež. Barmanka sa začudovala odkiaľ sa tu beriem a bez slova ma obslúžila. V Turecku ma však aj niekedy potešil môj plášť. Hlavne pri večernom programe, keď animátori ťahali na pódium „dobrovoľníkov″, aby sa ostatní na nich bavili. Aspoň vtedy môj plášť fungoval na 100% a vždy ma spoľahlvo skryl.:)
Niekedy som si myslela, že som nenápadný typ, preto ma ľudia prehliadajú. Skúšala som zmeniť výzor, farbu vlasov, oživila šatník. Ale dnes už viem, že je to vďaka môjmu čarovnému plášťu, ktorý sa proste z času na čas sám zapne. A ja som konečne prišla na to, ako ho čiastočne ovládať. Zapnúť ho ešte sama neviem, ale jeho funkcia neviditeľnosti sa dá vypnúť mojím dôraznym hlasom... :)