Ešte ako bezdetní sme sa manželom vybrali na našu prvú spoločnú dovolenku na Malorku. Cestovali sme s nemeckou agentúrou, takže aj v hoteli prevažovala nemecká klientela. Raz sa pri hotelovom bazéne ku mne pod sprchu tlačil malý asi 6-ročný chlapček. V tom k nemu došiel jeho otec, pán okolo 50tky a spustil po slovensky. "Milanko dávaj pozor, aby ťa teta neušľapala". Hovoril to s úsmevom na tvári, ale obsah bol trošku arogantný na moju adresu. Snažila som sa ho ignorovať, ale keď pánko pokračoval ešte pár vetami podobného typu, nedalo mi: "Nebojte sa, teta celkom dobre vidí, tak dá pozor, aby Milankovi neublížila." Zaželala som im pekný deň a išla som svojou cestou. Očividne nerátal s tým, že mu rozumiem. Chlapík zčervenel a nezmohol sa na slovo. Silne pochybujem o tom, že takto by "upozorňoval" dieťa niekde na Slovensku, kde mu každý rozumie... Do konca pobytu sme sa ešte párkrat stretli a zrejme po uvedomení si svojho trapasu, sa vždy len úslužne pozdravil.
Keď naša dcérka mala asi 3-4 roky. Boli sme na večeru v jednej raeštaurácii v nemeckých Alpách. Majitelia boli Chorváti a ako sme mali možnosť zažiť, pracovalo tam aj pár Slovákov. K vedľajšiemu zrejme "stammgast" stolu si sadla partia mladých ľudí. Časť hovorila slovensky, časť česky, časť chorvátsky. Očividne poznali celý personál. V podstate by sme si ich nevšímali, keby najhlučnejší z nich - Slovák nerozprával tak, že namiesto bodiek a čiarok vo vete používal tie najpejoratívnejšie slovenské výrazy... A správal sa pritom tak, že mu to tam celé patrí. Naša dcérka práve začala dobre rozlišovať nemčinu a slovenčinu a nepotrebovala som, aby si rozšírila slovník zo slovenčiny práve o tieto výrazy. Radšej sme oznámili čašníkovi, že si ideme sadnúť na druhý koniec reštaurácie...
Asi o rok neskôr som dotyčného "pejoratívneho Slováka" stretla v inej horskej chate v Alpách a hádajte čo tam robil? Nie, nebol na túre ako my, ale robil tam čašníka. Napriek časovému odstupu od nášho prvého "stretnutia", ani 5 minút neprešlo a ja aj manžel sme si na neho spomenuli. Síce pri hosťoch mal menej pejoratívny slovník, ale od dobrých spôsobov mal tiež ďaleko... Pri mojich niekoľkoročných potulkách Alpami a je jedno či rakúskymi, talianskými, nemeckými alebo švajčiarskymi som zistila, že skoro všade naďabíte na slovenský personál. Na obranu všetkých musím povedať, že všetci ostatní boli milí a ja som bola rada, že som stretla krajana.
Ale aby som nehanila iba Slovákov. Aj iné národy často nerátajú s tým, že im rozumiete. Napríklad Nemci, s ktorými trávite dovolenku v jednom hoteli. Keďže sa medzi sebou rozprávame "vlastnou" rečou, nenapadne ich, že keď meter odo mňa o mne hovoria, môžem im rozumieť.
Podobných zážitkov by bolo ešte na pár strán... Moja rada pre všetkých - správajte sa a hovorte tak, aby sa nebolo za čo hanbiť a je jedno akým jazykom hovoríte a v ktorom kúte sveta sa práve nachádzate...
